Šedá eminencia z liptovsko- podtatranských lúk

Vlk dravý (Canis lupus)

V tomto krátkom fotoreporte sa s Vami podelím o ďalší fascinujúci zážitok z našej prírody. Pozorovaniu vlkov sa venujem už desaťročie. Pokúšam sa ich fotografovať cielene. To znamená že ich pozorujem na ich ležoviskách, prechodoch a v oblastiach kde sa pokúšajú loviť. Stretnutí s touto šelmou som zažil už veľa, no nie pri každom sú vhodné podmienky na fotenie. Nikdy som sa ani len nepokúšal fotiť vlky pri strhnutej zvery alebo na pozostatkoch po ich hostine. Ak sa nad tým zamyslíme, tak práve pri uhynutých alebo torzách zvierat, sú vlky najčastejšie lovené (strieľané). A pri inteligencii, ktorú vlky majú sa práve na týchto miestach správajú najobozretnejšie. Preto je na týchto miestach malá šanca pozorovať vlky za dobrého svetla. Na fotografie tejto šelmy si rád počkám aj niekoľko rokov. Mojou prioritou je dokonalé poznanie tejto šelmy. Správanie v určitých ročných obdobiach a hlavne ich chodníky a prechody. A ak sa popri tomu pozorovaniu podarí aj nejaká fotografia, tak ma to veľmi poteší.

Tento zážitok je o päť člennej svorke. Predpoveď počasia nebola vôbec dobrá. Tri dni malo pršať, k tomu vietor a hmla. Pre nás ľudí je to dôvod na telku a gauč. No pre šelmy nič lepšie nemôže byť. V lese to žije novým životom srnčatá, jelienčatá a malé diviaky. To všetko je ako magnet pre vlky, tak som sa rozhodol tieto tri upršané a sychravé rána stráviť čakaním na jednom z prechodov vlkov. Prešli dva rána, každé z nich bez náznaku na úspech. Akurát som vymrzol a zmokol do nitky. Ráno boli teploty tesne nad nulou. Pri fotografovaní používam iba maskovacie siete, s fotostanom som sa neskamarátil a skončil ako hračka pre moje deti. Do tretice všetko dobré. Tretie ráno prichádzam na kraj malej lúčky ešte po tme. Pomaly sa rozvidnieva a ja nevidím vôbec žiadnu zver, to je prvý dobrý znak prítomnosti vlka. Sedím na batohu a sledujem okolie, už po celkom dobrom svetle prechádza mladý kanček (Diviak lesný). Pozerám na neho cez hľadáčik, naježená srsť na chrbte a chvostík ako anténka. To už sa v duchu usmievam, vlčko musí byť niekde na blízku. A nemýlil som sa, za desať minút ide po lúčke mladý vlk, prechádza okolo mňa asi na 80 metrov, urobím zopár záberov a vlk sa stratí v mladine.

Rozmýšľam, ak pôjde ešte jeden za ním tak určite bude vchádzať do mladiny presne na tom istom mieste ako ten prvý. A tak sa rýchlo presuniem cca 50 metrov, bližšie k miestu kde zašiel mladý vlk. Netrvá dlho a oproti na druhej strane lúčky vyšiel vlk, za ním druhý, tretí a štvrtý. Paráda, už len keby sa mi to potvrdilo , že pôjdu na miesto kde som sa presunul. Idú, presne na mňa. Keď sú cca 50 metrov predo mnou, prikladám oko k hliadačiku a čakám. Pokúšam sa ich vtesnať všetkych do hliadačika, no nedarí sa. Jeden je v pravo jeden v ľavo a dva predo mnou.

Skúšam ich všetkych odfotiť. Cez hliadačik sledujem dvoch vlkov a periférne vidím mladú vlčicu asi 4 metre vedľa seba. Autofocus sa chytá kvapiek dažďa, snažím sa preostrovať, no všetko to ide tak rýchlo. Vlky sú už na pár metrov pri mne, tak blízko že ich vyruší zvuk fotoaparátu. Ani nezastavili, pobehli asi 10 metrov a sú v mladine. Všetko sa skončilo, ruky sa mi chvejú aj po desiatkách odfotografovaných vlkoch ako keby to bol môj prvý.

Požužitá technika: Canon EOS 5D mark III / Canon 300mm F/4L IS

Celkovo 3,969 zobrazení, z toho dnes 2 !