Po krásnom, no fyzicky náročnom období strávenom na miestach s výskytom našich kurovitých vtákov, som sa presunul do podhoria Vysokých tatier. Z tokanísk som si nedoniesol veľa fotografií, keďže som sa venoval celú jar hľadaniu ďalších, ešte aktívnych oblastí s výskytom Hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus).
Apríl strávený v teréne, no bez stopy medveďa naznačoval, že medvede si vybrali inú lokalitu. Všade bolo ticho a ani na veľkých podtatranských lúkach medvede vidieť nebolo. Máj sa prehupol do druhej polovice a jedna fotopasca nasnímala medvedicu v sprievode veľkého samca. Veľmi ma to potešilo, lebo skutočne veľké medvedie samce je možné pozorovať hlavne cez ruju.. Ostatný čas roka žijú samotársky život.. Sú ako duchovia lesa, nikde ich nie je vidieť, no všade sú ich pobytové znaky v podobe dolámaných vetiev, či dohryzených kmeňov stromov.
Podľa pozorovaní medvedica zaľahovala niekde v blízkosti cesty slobody a večer schádzala na lúky. Keďže na lúku vychádzali už neskoro večer a za slabého svetla, musel som ich čakať v lese. Vybral som tri miesta, na ktorých som skúšal šťastie. Po týždni skúšania mi ostali už len dva miesta. Jedno som musel vynechať z dôvodu nepriaznivého vetra. Dva krát ma tam medveď zavetril, skôr ako som ho videl. Čas plynul a šance sa zmenšovali. Už som sa uťešoval, že som ich aspoň pár krát videl aj keď bez dobrej fotky.. No v kútiku duše som stále veril..
Nakoniec to prišlo. Veľa pokusov bez výsledku vynahradili dva úspešné dni. Bolo to len pár minút dokopy za tie dva dni, no to takmer mesačné snaženie sa nakoniec oplatilo.
Použitá technika:
- Canon 5D Mark III
- Canon EF 400mm F/2.8L IS USM
Celkovo 2,206 zobrazení, z toho dnes 2 !