Nízkotatranskí čertíci I.

Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra )

Náhradná populácia kamzíka vrchovského tatranského v Nízkych Tatrách bola vytvorená prevezením niekoľkých kamzíkov z Vysokých Tatier v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia, ako záloha pre vysokotatranského kamzíka.

Ale v dnešnom čase záložná populácia nízkotatranského kamzíka je pre populáciu kamzíka vrchovského tatranského v Tatranskom národnom parku už nepoužiteľná.

*Kamzík vrchovský* (Rupicapra rupicapra )

Na vine sú nepôvodné alpské kamzíky zo Slovenského raja a Veľkej Fatry, ktoré sa s pôvodne čistou formou kamzíka vrchovského tatranského v Nízkych Tatrách skrížili.

„Podľa genetických analýz došlo k čiastočnej hybridizácii už v skoršom období nielen medzi kamzíkmi z Nízkych Tatier a Slovenského raja, ale aj z Veľkej Fatry,“ uviedol riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Bedřich Hájek.

zdroj: tvnoviny.sk

Ale to im na kráse vôbec neuberá a ja ich už roky chodím pozorovať a aj fotiť do Nízkych Tatier . Tento blog bude taký všeobecný, lebo som nevedel, ako začať fotoreporty z tejto oblasti 🙂

Kamzíci sa vyskytujú pozdĺž celého hrebeňa Nízkych Tatier. Najpočetnejšie čriedy nájdeme v okolí Ďumbiera , Derešov a v sedle Poľany. Ja chodím tam, kde ma v daný moment napadne, podľa toho, či sa jedná o jednodňovú alebo viacdňovú foto-expedíciu. Najčastejšie chodím na jednú noc s tým, že tam fotím v sobotu večer a nedeľňajšie ráno. Buď bivakujem vonku, alebo sa ubytujem na horskej chate. Všetko záleží od ročného obdobia, počasia, alebo podľa toho, s kým tam idem. Lokalitu – Nízke Tatry navštevujem od mája až do decembra. V každom ročnom období to tam vyzerá inak. Najlepšie obdodie je podľa mňa november, kedy prebieha ruja, a dajú sa tak pozorovať veľké čriedy, aj 40ks. A k tomu majú kamzíci pekný zimný kabátik . Miestna celebrita je tam biela kamzíca – Beľuška ktorú už pozorujem 4 roky 🙂 každý rok je svetlejšia a svetlejšia ..

Na jar sa kamzíky rozdelia a samice privedú osamote mladé na svet. Po pár dňoch sa vytvoria malé skupinky samíc s mladými a založia škôlku, kde jedna samica stráži mladé kým ostatné sa pasú a popritom sa striedajú. Väčšinou počas dňa, držia mladé na snehu 🙂 V tomto období je tam dosť problém s rannou hmlou, inverziou, a nízkou oblačnosťou .

V lete je tam turistická sezóna v plnom prúde a hordy turistov na hrebeni plašia kamzíky. Tie schádzajú až na úroveň kosodreviny, ďaleko od ľudí . Najhorší sú turisti so psami, ktorých nemajú na vôdzke. V národnom parku je to povinnosť ale väčšina ľudí to ignoruje. Aj keď by tie psy nič kamzíkom neurobili, aj tak je ich pud sebazáchovy je natoľko silný, že kamzík sa rýchlo presúva na bezpečné miesto. Veľakrát sa mi stalo, že pri čakaní na východ slnka, sa už okolo 4:00 prechádzali po hrebeni poľskí turisti so psom, a bolo po fotení . Čo už … Keď večer aktivita turistov utícha, tak kamzíky pomaly vychádzajú na večernú pašu a dajú sa pozorovať aj na pár metrov …

V jeseni sa zelená farba trávy zmení na hnedú a kamzíkom začne rásť zimná srsť. Rána a večere sú hmlisté, ale je to tam najkrajšie obdobie. Mladé kamzíky sú “osamotené” a aj dosť zvedavé. Šantia spolu a ničoho sa neboja. Sú to takí čertíci 🙂 Neskôr začína ruja, a to sú tiež veľmi pekné pozorovania. Z južnej strany je ešte tráva, ale zo severnej už býva sneh alebo námraza ..

V zime by to mohlo byť zaujímavé, ale keďže vo veľkej časti sa lyžuje, tak sa kamzíky sťahujú až za Ďumbier na úroveň kosodreviny. Mal som možnosť párkrát ich pozorovať ďalekohľadom, bez fotenia, nechcel som ich už v takých podmienkach rušiť …