Minipredátor

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)

Každoročne hneď po zmiznutí posledných náznakov zimy začína les akoby opäť ožívať. Vtáctvo ,,odcestované,, za teplom do vzdialených končín sa pomaly začína vracať. Zimní spáči sa pomaly začínajú preberať zo svojho spánku a zimnej letargie.  Jazvece realizujú jarné upratovanie pred svojim brlohom.  Po lese sa opäť rozliezajú tie najrozličnejšie druhy živočíchov, aby si po dlhej a nehostinnej zime opäť našli niečo pod zub. Práve vtedy sa za chladných večerov a ešte stále mrazivých rán po lese rozlieha množstvo tajomných zvukov.

Najtajomnejšie tvory našich lesov sa pripravujú na svoju najdôležitejšiu činnosť. Sovy začínajú ,,spievať,, svoje vášnivé piesne, aby si našli vhodného partnera na párenie.  Množstvo ľudí pozná najmä zvuk sovy lesnej, ktorá sa prezentuje svojim tradičným hú, hú, hú … No hlasy našich sov sú podstatne rozmanitejšie a neskúsený návštevník večernej krajiny si častokrát ani  neuvedomí čo vlastne počuje, keď zaznie napríklad kvílivý hlas kuvika  niekde neďaleko starej budovy alebo pravidelné pu,pu,pu,pu … pôtika kapcavého.  Asi najzaujímavejší hlas našich sov patrí kuvičkovi vrabčiemu.

Hlasný piskot samčeka  sa nesie lesom nielen v noci a pripomína pravidelné a prenikavé pískavé túúúú, túúúú, túúúú, ktoré za priaznivých podmienok počuť na veľmi veľkú vzdialenosť. So samičkou je to trošku horšie, keďže tá mu odpovedá veľmi jemne a pomerne ticho zvukom pííííí, píííííí, píííí…. Sovy majú prevažne večernú a nočnú aktivitu, a tak vidieť týchto tajomných tvorov niekde v hlbokom lese je pomerne obťažne a bez extrémneho šťastia a náhody sa dajú nájsť len vďaka ich zvukovým prejavom. Práve kuvičok vrabčí je toho typickým príkladom, keďže pri jeho mini veľkosti a kryptickom sfarbení je prakticky nemožné nájsť ho  bez jeho typického zvukového prejavu v jeho vlastnom biotope, ktorým sú najmä mladé smrečiny.

Kuvičok vrabčí je našou najmenšou sovou. Svojou veľkosťou okolo 15 cm pripomína skôr spevavca ako sovu. Na rozdiel od spevavcov je však  typický svojim priamym, rýchlym a neskutočne tichým letom, typickým pre sovy. Jeho telo je na svoju veľkosť pomerne robustné s krátkym chvostom. Obýva prevažne smrekové lesy. Jeho typickým biotopom sú miesta, kde sa stretáva mladá smrečina so starším a redším smrekovým lesom. Mladú a hustú smrečinu využíva hlavne ako úkryt, kde sa v prípade núdze ukrýva pred jeho typickými lesnými predátormi, ako sú napríklad jastrab lesný poprípade väčšie druhy sov. Kuvičok vrabčí je sova verná svojmu biotopu a pokiaľ nie je rušená, ostáva na danom mieste aj niekoľko rokov.

Napriek svojmu vzrastu je to veľmi teritoriálny, neznáša prítomnosť iného kuvička vo svojom rajóne a nespokojnosť s jeho prítomnosťou spočiatku dáva najavo prenikavým pískaním a neskôr sa votrelca snaží zahnať preč zo svojho územia. Živí sa prevažne drobnými lesnými hlodavcami a malými lesnými spevavcami, ktoré loví prevažne za súmraku, no na rozdiel od iných sov býva aktívny aj ráno, poprípade neskôr popoludní a za určitých okolností a priaznivého počasia počas celého dňa. Práve preto jeho prítomnosť niekedy prezrádzajú aj kŕdle spevavcov nervóznym štebotom a nebojácne sa ho snažia vyhnať z daného miesta a tak sa chrániť pred jeho útokom.

Najlepším obdobím, kedy možno kuvička spozorovať a teda hlavne počuť, je obdobie jeho toku. Tok prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je v priebehu marca. Práve v tomto období sa samček najčastejšie ozýva svojim prenikavým hlasom tiuuuu, tiuuu, tiuuu, ktorým dáva najavo svoju prítomnosť vo svojom teritóriu. Druhá fáza prebieha približne od polovice septembra a počas októbra. Táto fáza je zaujímavá hlavne tým, že v tomto období sa hlas kuvička podstatne mení a má podobu stupňujúceho sa piskotu, pričom posledný tón zvykne byť ,,falošný,, . Tento jesenný hlas je pomerne veľmi výrazný a nedá sa s ničím pomýliť.

Ako u všetkých sov, aj správanie sa kuvička a je pomerne náročné na poveternostné podmienky a jeho aktivita a teda aj hlasové prejavy klesajú takmer na minimum hlavne počas nízkeho tlaku vzduchu, počas vetreného a daždivého počasia. Naopak obľubuje slnečné a bezveterné počasie, kedy dokáže tokať do neskorého rána poprípade začne tokať už pomerne skoro v popoludňajších hodinách.

Vďaka silnej teritoriálnej povahe kuvička sa táto sova dá ,,napískať,,. Ak nájdeme vhodný biotop s výskytom kuvička, dokážeme ho pozorovať na pomerne krátku vzdialenosť, keďže nie je veľmi plachý. Počuť sa dá počas celého roka. Ak mu napodobníme hlas iného samčeka, zvykne sa kuvičok pomerne rýchlo objaviť neďaleko, aby skontroloval prípadného soka. Najlepšie reaguje v období jesenného a jarného toku. Tu však treba byť opatrný a netreba ho príliš rušiť, aby sa mohol pripraviť na aktivity spojené s rozmnožovaním.

V tomto období treba dať pozor ešte na jednu vec. V čase rozmnožovania má kuvičok hladinu hormónov na maxime a to podporuje jeho agresivitu. Aj napriek tomu že je miniatúrneho vzrastu, dokáže zaútočiť aj na podstatne väčšieho tvora. Sám som bol svedkom, keď mi na hlavu kuvičok útočil v domnení, že som podľa vydávajúceho zvuku narušiteľ jeho teritória. Práve to je znakom toho, že obdobie párenia dosahuje vrchol a s pískaním treba prestať, nedráždiť ho a nechať ho ,,pracovať,, na svojom budúcom potomstve. Taktiež je nevhodné pískanie v prostredí, kde sa vyskytuje spolu so sovou dlhochvostou, vtedy sa nesústreďuje na svoje okolie a tá ho môže ľahko uloviť.

Keď sa už rozhodneme kuvička pozorovať, poprípade ho chceme nafotiť, je dobre vhodný biotop viackrát vo večerných hodinách navštíviť a podľa pískania sa presvedčiť, či sa kuvičok na danej lokalite nachádza. Najlepšia denná doba, kedy sa dá kuvičok pekne nafotiť je skoré slnečné a bezveterné ráno, poprípade neskorý večer. Ak sa dobre zamaskujeme, kuvičok dokáže prísť na veľmi krátku vzdialenosť a keď s necíti ohrozený, sadá aj na zem.

Celkovo 3,375 zobrazení, z toho dnes 2 !