Fotoreport – Lietajúci drahokam

Je tma. Skoro ráno zvoní budík. Rýchlo sa zdvíham z postele. Odchádzam do vedľajšej izby, kde mám už z večera pripravené oblečenie a foto techniku, následne sadám do auta a vyrážam. Po krátkom čase prichádzam k neďalekému lesu. Hustou tmou sa predieram lesom aby som ešte za tmy prišiel na miesto môjho fotolovu. Za tmy pre to, aby som svojou prítomnosťou nerušil zvieratá a nemuseli si na mňa ako na niečo nové zvykať. Na brehu rieky vedľa kolmej steny a pred už dávnejšie pripravený odsedávací konár rozkladám fotostan, vybaľujem techniku a začína sa nové dobrodružstvo. Takto podobne sa začínajú moje rána, ktorých cieľom je nafotiť nášho hádam najkrajšie sfarbeného zástupcu vtákov – rybárika riečneho.

Rybárik riečny je vták zo skupiny rybárikovitých, ktorý sa pýši prekrásnym oranžovo modro – zeleným sfarbením. Je veľký približne ako drozd s pomerne dlhým zobákom a krátkym chvostom. Jeho obľúbeným biotopom sú okolia vodných tokov a nádrží, kde sa občas v letku ponad hladinu mihne modrá guľka, žiariaca sýtymi farbami najmä počas slnečných jarných dní. Takto vzniklo aj jeho pomenovanie – lietajúci drahokam. Nevyhnutnosťou pre jeho existenciu sú kolmé steny, kde si až do hĺbky 50cm na jar usilovne hĺbi svoje hniezdne jamky alebo čistí a renovuje svoje staré jamky z minulých rokov. Za vhodných podmienok hniezdi viac krát do roka, zvyčajne v čase od apríla do júna. Jeho potravou sú najmä drobné rybky, ktoré loví strmhlavým rýchlym letom a plytkým ponorením do vody. Následne s korisťou vyletí späť na trčiaci konár okolitej vegetácie a prudkými údermi o konár ju rýchlo usmrtí. Zriedkavo sa jeho potravou okrem drobných rybiek stávajú aj zástupcovia obojživelníkov či hmyzu.

Osobitnou kapitolou je správanie sa rybárikov v čase rozmnožovania. Nahováračky začínajú strmhlavým letom páru k vodnej hladine pričom v poslednej chvíli dochádza k prudkému zmenu smeru a samček letí vysoko ku korunám stromov. Následne neúnavne loví rybky, s ktorými neustále prilieta k samičke a snaží sa ju nakŕmiť. Ak samička rybku prijme, nepriamo mu dáva súhlas k páreniu a od samotného aktu párenia už nie je ďaleko. Počas týchto nahováračiek samozrejme spolu kopú aj hniezdnu noru, do ktorej samička po párení znáša niekoľko vajíčok. Po znáške sa potom samček a samička striedajú v sedení na vajciach a asi po 20 dňoch sa liahnu mláďatá.

Rybáriky patria medzi najkrajšie sfarbené vtáky na Slovensku, preto sa tešia výraznej obľube fotografov. Asi najnáročnejšou časťou fotenia rybárikov je dohľadanie jeho loviska. Počas hniezdenia sa lovisko nachádza spravidla v blízkosti hniezdnej dutiny a teda v čase kŕmenia mláďat je veľká pravdepodobnosť, že rybárika zazrieme na konári nad vodnou hladinou alebo na konári trčiacom z vody. Na týchto miestach zvyčajne striehne na svoju korisť, ktorú bleskurýchlym pohybom a ponorením do vody chytá do svojho dlhého zobáka. Ak sa vhodne zamaskujeme v blízkosti jeho obľúbeného konára, úspech sa určite zakrátko dostaví.

Podľa vlastných skúseností sa dá povedať, že nafotiť rybárika sediaceho na konári nie je až taký veľký problém, avšak zhotoviť zaujímavejšiu fotku v podobe nejakého akčného záberu je pomerne tvrdý oriešok. Rybárik je neskutočne rýchly tvor a trafiť ho do záberu a do hĺbky ostrosti v pohybe, je dá sa povedať nadľudský výkon. Túto sezónu boli rybáriky mojim hlavným objektom záujmu. Chcel som nafotiť solídnu fotku rybárika na konári, fotku rybárika s úlovkom, kŕmenie mláďat alebo samice a letovku rybárika s úlovkom. Hlavne zhotovenie poslednej spomenutej fotky, bola jedna z najnáročnejších vecí, ktoré som počas fotenia prírody doteraz zažil.

Cieľ bol teda jasne určený a zostávalo mi už len vybrať správny spôsob a techniku fotenia, ktorou by sa mi letovka rybárika podarila. Bolo treba nájsť miesto, ktoré rybárik veľmi často navštevuje a tak zvýšiť šancu na úspech. Po viacnásobných pozorovaniach z  väčších vzdialeností som si všimol, že môj farebný kamarát rád loví z jednej dlhej vŕbovej vetvy prevísajúcej ponad rieku. Na druhý deň som si už pripravoval miesto. Vo vysokom strmom brehu pred touto vetvou som si odkopal vodorovnú plošinu pre postavenie môjho fotostanu, ktorú som situoval tak, aby som mal slnko za chrbtom vo večerných hodinách. Toto miesto som potom ešte domaskoval okolitou vegetáciou. Táto časť príprav patrila medzi tie najľahšie. O pár dní som už sedel na tomto mieste v maskovacom fotostane a čakal kedy rybárik priletí. Keďže už rybáriky v tomto čase kŕmili mladé, potrebovali neustále loviť, aby zahnali ich hlad. Vďaka tomu netrvalo dlho a samček sa objavil. Chvíľu postál na vetve a zrazu sa náhle spustil smerom k vode, zalovil a na vetvu sa vrátil s malou rybkou v zobáku. Niekoľkými údermi o konár ju usmrtil a odletel s ňou k svojmu potomstvu. Odhadnúť správnu chvíľu kedy a na ktorú časť vetvy priletí po love by som asi nedokázal a tak som zhodnotil, že najlepším časom na fotku letovky bude zrejme okamih, kedy bude s rybkou odlietať k svojim mladým.

Na zhotovenie tejto fotografie som plánoval použiť super rýchle telo Canon 7D mark II, ktoré dokáže 10 snímkou za sekundu. Už ho bolo treba iba správne nastaviť, teda zvoliť dostatočne krátky čas, clonu a citlivosť snímača. Vzhľadom na to, že rybárik pri odraze od vetvy naberá najväčšie zrýchlenie čas pod 1/2000s bol už príliš dlhý a dochádzalo k pohybovej neostrosti. Samozrejme aby som trafil rybárika do hĺbky ostrosti, bolo treba objektív zacloniť aspoň na f9 a viac aby bola hĺbka ostrosti čo najväčšia a pri týchto hodnotách som už začal narážať na limity tohto tela, pretože bolo treba dvíhať ISO do hodnôt 2500 a viac, kedy obraz už dosť šumí a začínajú sa strácať detaily. S týmto telom som to skúšal viacero dní, ale ani raz som nebol úspešný. Buď bol rybárik neostrý, alebo bola fotka veľmi zašumená, poprípade sa rybárik do záberu nezmestil a mal urezanú niektorú časť tela. Po týchto neúspechoch som už začal strácať nádej že sa mi to podarí a fotku podľa mojich predstáv som začal posúvať do roviny – nesplnené.

Posledný deň som sa rozhodol že už nejdem fotiť letovky a tak som zobral staručké telo 5D mark II, ktoré je síce pomalé ale má krásny obraz plný detailov, keďže ide o full frame s veľkým snímačom. Sadol som si do maskovacieho stanu a čakal na rybárika s rybkou, aby som si urobil fotku plnú detailov a farieb. Keďže mladé zrejme rástli ako z vody, rybárik chodil loviť s pomerne veľmi často a tak urobiť takúto fotku nebol zakrátko žiaden problém. Karta sa mi rýchlo plnila, no fotky boli stále už iba veľmi podobné. A tak som sa rozhodol, že skúsim letovku rybárika ešte raz, aj keď s pomalším telom. Vzhľadom na to, že išlo o full frame nastavil som vysoké iso 2500, kvôli väčšej hĺbke ostrosti som priclonil až na f11 a ponechal rýchly čas expozície 1/3200s. Už stačilo len aby prišiel rybárik a následne ho trafiť do záberu.

V tichosti čakám na prílet. Počujem pískanie. Pozriem do hľadáčika a je tam. Je to samček. Nehybne ho pozorujem ako sa prikrčí a vrhne strmhlav do vody, aby sa vrátil s rybkou v zobáku. Rybka je otočená hlavou napred, to znamená, že nie je pre neho, ale bude s ňou kŕmiť mladé. Presne na toto som čakal. Sedí s rybkou na ,,mojej,, vetve, chvíľu sa obzerá  a mierne sa prikrčí. To je ten moment. Bude odlietať. V momente stláčam spúšť, rybárik bleskurýchle opúšťa svoje stanovište a ja verím, že som vystihol ten správny moment. Po nedávnom neúspechu si skepticky prehrávam zábery. Neverím vlastným očiam. Trafil som ho na prvý pokus. Rybárik je v zábere a po priblížení vidím, že je krásne ostrý a otočený tou najkrajšou modrastou farbou krídel ku mne. Paráda. Podarila sa fotka, ktorá bola oddávna mojim snom.

Opäť raz sa potvrdilo, že trpezlivosť prináša ovocie najmä vtedy, keď to už človek vôbec nečaká.. Verím, že počas nasledujúcich mesiacov sa mi bude opäť dariť v plnení mojich fotosnov budem sa s nimi môcť opäť podeliť.

Použitá technika : Canon 7D Mark II / Canon 5D Mark II / Canon 400mm F/5.6

Celkovo 2,159 zobrazení, z toho dnes 2 !