Život, ktorý pulzuje nad pásmom lesa, je prchavý a krehký, pretože toto vzácne a výnimočné prostredie je mimoriadne citlivé na zmeny. S čím všetkým sa tu môžeme stretnúť v lete, je vždy otázkou a zároveň aj odpoveďou, aká tu bola zima. Iba tu môžeme zažiť v ktoromkoľvek dni roka celú plejádu našich ročných období. Aj preto život vo vysokohorskom prostredí, ktorému odjakživa „dávajú líšky dobrú noc“, výrazne ovplyvňuje počasie a jeho vrtochy. O bytí či nebytí
v ňom rozhodujú vietor, dážď, slnko, mráz, no hlavne sneh. Sú zvieratá, ktoré tu žijú trvale, tu sa rodia a hynú. Z tých najznámejších sú to predovšetkým kamzíky, svište a hoľniaky.
Dostupnosť a kvalitu potravy v tomto prostredí najviac ovplyvňuje sneh. To využívajú predovšetkým druhy, ktorým vysokohorské prostredie vyhovuje sezónne, cez vegetačné obdobie. Ale sú aj také, ako napríklad medvede, ktoré v porastoch vysokej a súvislej kosodreviny zimujú v povrchových brlohoch. Výstelku brlohu tvorí predovšetkým nahrabaná
hlina, mach, nalámaná kosodrevina alebo tráva. Takéto brlohy sa vzdialene ponášajú na bocianie hniezda. Avšak to najdôležitejšie, čo zásadným spôsob ovplyvňuje ich komfort, je množstvo snehu. Ten predstavuje ich vrchnú tepelnú izoláciu a platí, že čím je ho viac, tým lepšie. Medvede nad pásmom lesa a kosodreviny vedia niekedy prezimovať aj v nevýrazných skalných puklinách alebo otvoroch. Aj tu je dôležité, že iba dostatočné množstvo snehu zlepšuje podmienky prezimovania. V tatranskej oblasti sme napríklad s bývalým kolegom zdokumentovali medvedí brloh najvyššie v nadmorskej výške 1800 metrov.
Sneh výrazne ovplyvňuje nielen priechodnosť terénom a dostupnosť potravy, ale najmä v lete jej kvalitu. To po generácie využíva jelenia, v menšom aj srnčia zver, ktorá doliny obsadzuje v smere jeho topenia. Zver doliny obsadzuje postupne, od ústia až po najvyššie horské polohy. Pritom využíva vzácny úkaz, vďaka ktorému má aj na konci leta dostatok kvalitnej rastlinnej potravy. V minulosti to bolo viditeľné napríklad pri tatranských jeleňoch, na ktorých sa táto skutočnosť (okrem dobrého genofondu) odzrkadľovala v čase tvorby parožia. Teda bez ohľadu na to, či sa v predhorí pestovali súčasné, pre zver mimoriadne atraktívne poľnohospodárske plodiny. V Alpách sa niekedy stáva, že jelenia zver zimuje vysoko v horách na náveterných svahoch, z ktorých vietor vyfúkal väčšinu snehu. Takéto prípady boli v minulosti vzácne zaznamenané aj na Slovensku. Momentálne sa to nedeje preto, že počas zimy sa už nepoužívajú kŕmne zariadenia na objemové a jadrové krmivá určené pre jeleniu zver (v alpskej oblasti zamerané predovšetkým pre kamzičiu zver) na hornej hranici lesa alebo nad ňou. A
tiež preto, že na našom území sa dnes už trvale vyskytujú jej predátory.
Celkom odlišné to je pri živočíchoch, pre ktoré je vysokohorské prostredie ich celoročným
domovom. Preto, že tu žijú trvale, vyvinuli sa u nich veľmi dômyselné stratégie prežitia. Svište žijú akýsi dvojitý život. Na dlhý čas, ktorý môže trvať aj sedem mesiacov, zmiznú z tunajšej krajiny do svojich podzemných nôr. Zimu prečkávajú veľmi osobitým spôsobom, v akejsi letargii, pravým zimným spánkom. Počas neho sa im napríklad znižuje telesná teplota a pulzová frekvencia na prahové hodnoty. Na jar, vďaka nim a tukovým zásobám z predchádzajúceho roka, bez ujmy opúšťajú svoje zimné nory. No aj pre nič netušiace zimujúce svište je dôležitý sneh. Lebo len jeho dostatočná vrstva nad norami ich vie ochrániť pred chladom. Výnimočne, možno až vzácne, sa môže stať, že keď ho je málo, vymrznú. Niekedy takto uhynie aj celá zimujúca rodina alebo kolónia.
Hlavným faktorom prežitia kamzíkov a hoľniakov je ich nenáročnosť. Tá tkvie v dokonalosti, s akou vedia využiť chudobnú zimnú potravovú ponuku tunajšieho prostredia. Ďalšou dôležitou podmienkou pre prežitie v drsnom prostredí hôr je ich schopnosť efektívne a rýchlo meniť stanovište. Lebo vysoko v horách o to viac platí pravidlo – využiť a prispôsobiť sa. Kamzíky pred extrémnym počasím chráni aj veľmi kvalitná zimná srsť. Hoľniaky sa pred extrémnym chladom chránia trošku kurióznym spôsobom, a to, že sneh využijú. Čo znamená, že
kde je ho dostatok, používajú ho ako úkryt, keď v ňom počas silných mrazov a víchric vyhrabávajú dômyselné tunely a priechody. Nikdy pritom nejde o náhodný výber, lebo preferujú miesta s dostatkom potravy.
Vysokohorské druhy majú vynikajúci zrak, aj v najhoršom počasí sa vedia dokonale orientovať. Kamzíky sa počas celého roka združujú do čried, hoľniaky častejšie do menších kŕdľov. V zime pri nich prevláda tmavá, až čierna, farba srsti alebo peria. Tmavá farba lepšie absorbuje teplo a na snehovom podklade umožňuje ľahšie vyhľadávať príslušníkov vlastného druhu, čo za určitých okolností, napríklad hoľniakom počas odpočinku, slúži aj ako ochrana pred predátormi. Čriedam kamzíkov tmavé sfarbenie napomáha bezpečne sa orientovať v náročnom vysokohorskom teréne, čo umožňuje mladším a menej skúseným jedincom ľahšie nasledovať skúsené staršie a vodiace jedince.
Tento a mnoho dalších zaujímavých článkov nájdete v časopise Naše poľovníctvo .
Taktiež na facebooku – https://www.facebook.com/nasepolovnictvo
Celkovo 2,467 zobrazení, z toho dnes 2 !
Super článok Palo.
Dakujem.
Super článok 😉 🙂