Rytier slnečných svitov a západov.

Hlucháň hôrny

Latinský názov Tetrao urogallus. Hlucháň je vták z čelade bažantovité (Phasianidae).

Je obyvateľom hustých európskych lesov a severnej tajgy.

Dospelý samec meria až 60 cm a váži aj 5 kilogramov. Tok prebieha na jar a na jeseň. Intenzita jarného toku sa predlžuje každým jarným dňom. Tok začína ešte za tmy, skoro ráno a končí prevažne po východe slnka. Mimo zimného obdobia hlucháne hľadajú potravu prevažne na zemi. Zbierajú všetok hmyz čo sa na zemi pohybuje. Preto je veľmi dôležité aby bol zachovaný biotop s prirodzeným zmladením. Mladý porast mu poskytuje dostatok úkrytu pred predátormi.

,, Mŕtvy les ,,

Staré suché stromy mu poskytujú dostatok slnečných lúčov. Hlucháň miluje východy slnka.

,, Hlucháň ako ukazovateľ ,,

Ak si všimneme prostredie v ktorom sa hlucháňom darí tak rýchlo prídeme na to ako by mal les vyzerať.

Minulý rok som sa venoval trom tokaniskám. Na každé som rozmiestnil niekoľko fotopascí a takto zbieral informácie o priebehu a intenzite toku. Všetky tokaniská sa nachádzali prevažne v rovnakej nadmorskej výške. Odlišovali sa len minimálne a to skladbou druhov drevín. Intenzita toku na tokaniskách prebiehala všade rovnako, no počet tokajúcich kohútov bol odlišný. Na miestach kde občas prechádzali turisti bola početnosť menšia . Najviac čo sa počtu tokajúcich kohútov týka bolo zastúpené tokanisko ktoré bolo v tom najnepristupnejšom teréne. Prakticky sa na tomto mieste v jarnom období nenachádzal okrem medveďa, jeleňa a tokajúcich kohútov nikto. Na tomto tokanisku bol výrazný nepomer medzi kohútmi a sliepkami. Podľa informácii ktoré sa mi podarilo zozbierať bolo na tokanisku 7 – 8 kohútov a asi 4 sliepky. Na ostatných tokaniskách sa počet pohyboval v zložení cca 3-5 kohútov a v takom istom pomere boli aj sliepky.

Fotografovanie tokajúcich kohútov spôsobom ,,priskakovaním,, na takýchto tokaniskách nie je možné.

,,Priskakovanie,,

Tok hlucháňa sa skladá z klepkania, nasleduje trilkovanie a končí vylúsknutím. Potom nasleduje brúsenie a to je fáza keď hlucháň na cca 3 sekundy stráca sluch a vtedy sa dá k nemu priskakovať.

Ja sa priznám že som to nikdy neskúšal a to z dôvodu že sa na tokanisku nachádzali viaceré kohúty a tie by ma zbadali a odleteli.

,,Generačné tokaniská ,,

Úspech fotografa záleží na dokonalom poznaní prostredia v ktorom sa snaží fotografovať. Veľkou výhodou sú tieto generačné tokaniská. Na týchto miestach už viem približne kde bude tok prebiehať a ešte za tmy si sadnem na miesto kde sa zamaskujem a čakám na rozvidnenie. Zažil som aj súboj hlucháňov ktorý prebiehal asi 20 metrov vedľa mňa, no ja som bol otočený opačne. Vtedy som sa asi 5 metrov plazil ( s pevnou 600mm f 4) to nebola žiadna sranda. A následne sa mi podarilo tento súboj zdokumentovať bez toho aby som hluchane vyplašil.

Za celú dobu čo som sa tokaniskám venoval som nenatrafil ani na jedného kohúta ktorý by javil znaky straty plachosti. Táto strata plachosti je pre samotného hlucháňa život ohrozujúca. Informácia o takomto hlucháňovi sa medzi fotografickou komunitou šíri ako blesk. Následný tlak ľudí na konkrétneho jedinca je pre hlucháňa devastačný. Žiadna fotografia nestojí za to aby bol akokoľvek ohrozený život zvieraťa.

Netreba zabúdať na to že hlucháň je momentálne na Slovensku ohrozený druh!

To že v slovenských horách ešte žijú tieto nádherné stvorenia je veľký dar prírody.

A my všetci nadšenci fotografie prírody sme povinní urobiť maximum aby bol tento druh zachovaný!

Všetky moje pozorovania tohto druhu a následné informácie boli odovzdané na ďalšie spracovanie.

Fotogaléria: