Celý príbeh honby za týmto nádherným no tajuplným tvorom lúčnych biotopov začal jedným náhodným rozhovorom. Pravidelne navštevujem lokality okolo Oravskej priehrady a práve pri jednej z takýchto návštev, na Poľskej strane priehrady, som sa dal spontánne do reči s poľskými rybármi. Vzhľadom na to, že som vyrastal v prihraničnej obci s Poľskom, poľsky rozumiem celkom dobre, a tak takéto rozhovory pri stretnutiach s Poliakmi nie sú problémom. Po krátkej „oťukávačke“ kto som – čo som, sme sa začali rozprávať o rôznych témach, pričom mi Poliaci spomenuli aj jednu zaujímavú vec. Vraj neďaleko od miesta, kde sme práve boli, sú zaujímavé polia. Vlastníkom mali ochranári platiť akési nájomné za to, že polia nebudú kosiť. Mal sa tam vyskytovať nejaký vzácnejší vtáčí druh. Spočiatku mi nevedeli povedať, o čo konkrétne ide, no po krátkej chvíli sa jeden z nich rozpamätal a hovoril, že daný vtáčí druh sa volá „derkacz,“. Samozrejme, išlo o poľský názov druhu a ja som nemal absolútne ani poňatia, čo by to mohlo byť. Iste, na tento rozhovor som počas návratu domov akosi pozabudol a tzv. „derkacz“ na pomerne dlhší čas upadol do zabudnutia.
Vďaka Bohu mi pamäť slúži celkom dobre a pri jednom plánovaní, čo fotiť nasledujúci rok, som si na tento rozhovor spomenul. Na scénu prišiel google a po krátkom čase som s potešením veľmi rýchlo zistil, že „derkacz“ je vlastne chrapkáč poľný. Nájsť ho na území Slovenska, v blízkosti môjho fotorevíru, je prakticky nemožné. Všetky polia sú poznačené výraznou poľnohospodárskou činnosťou a namiesto prirodzených lúk s remízkami, vysokými trávami a krovinami, sú všade väčšie alebo menšie monokultúrne polia repky, kukurice alebo pšenice. A práve takéto miesta sú žiaľ z hľadiska biodiverzity maximálne nevhodné a na druhovú rozmanitosť extrémne chudobné.
Najzaujímavejšie na tom celom je, že okamžite po prechode na druhú stranu hranice, v Poľsku, je ráz krajiny diametrálne odlišný. Ihneď človeka upúta tá rozdielnosť krajiny. Hneď na prvý pohľad je vidieť, že na poliach neprebieha extrémna poľnohospodárska činnosť. Namiesto polí sa objavuje rozsiahly lúčny biotop, kde sem – tam, drobní roľníci pokosia trávnaté pole a usušia trocha sena pre svoj dobytok, kde tu sa nachádza zopár políčok s nasadenými zemiakmi poprípade inou úžitkovou plodinou. Väčšina týchto lúk je však kosená len sporadicky a koncom jari a v lete je tu typický, vysoký, trávnatý porast, ktorý hýri nespočetnou druhovou rozmanitosťou hmyzu, drobných stavovcov a pomerne veľkým množstvom vtáčích druhov. Na týchto miestach človek zažije to, čo sa dnes už stáva skôr raritou. V neskorý slnečný, letný večer sa stačí zastaviť, stíšiť, pohodlne sa usadiť a vychutnať si nefalšovaný, panenský koncert matky prírody, v podobe nespočetného množstva hlasových prejavov obrovského množstva hmyzu a iných živočíšnych druhov. Vitajte v „obývačke“ chrapkáča poľného.
Chrapkáč poľný je sťahovavý vták. Typický je tým, že z ďalekých krajín sa vracia ako jeden z posledných, až niekedy tesne pred letom a zasa naopak, odlieta medzi prvými, už niekedy koncom leta a začiatkom jesene. Ostáva u nás teda pomerne krátky čas, ktorý mu slúži na vtáčie pytačky a rozmnožovanie. Keďže ma na to všetko relatívne málo času, ihneď po príchode začína jeho tok. Tok chrapkáča je absolútne špecifický a nezameniteľný. Počas neskorých teplých večerov, začiatkom leta, sa stačí usadiť niekde na okraji lúky a ak sa chrapkáč na lokalite vyskytuje, začne sa prenikavý koncert. Zvuk chrapkáča pripomína rapkáč, ktorý používajú fanúšikovia na povzbudzovanie svojho obľúbeného športového klubu. Pre nešportovcov môže tento zvuk pripomínať obtieranie tvrdého predmetu o obyčajný hrebeň. To, čo človeka prekvapí najviac, je intenzita tohto zvuku. Napriek tomu, že ide o pomerne malého operenca, približne veľkosti holuba, jeho hlas sa často nesie aj na vzdialenosť stoviek metrov. Zažil som momenty, keď mi „zaspieval“ hádam meter od ucha a keď to trošku preženiem, tá intenzita jeho hlasu bola skoro až nepríjemná. Vďaka tejto výraznej hlasitosti sa však dá chrapkáč pomerne ľahko lokalizovať.
Fotenie chrapkáča som z roka na rok celkom úspešne odkladal. V období jeho toku som sa intenzívne venoval iným druhom, a tak som ho akosi nevedel dlhší čas zaradiť do pomyselného plánu fotenia. Prišiel však júl a s ním aj pekné, večerné, slnečné počasie. Po dlhšom čase som si na neho spomenul, a tak som sa vybral na lokalitu jeho výskytu. Prvé večery som nebol úspešný. Navštívil som viacero miest tejto lokality, ale chrapkáča akosi nebolo počuť. Asi po dvoch týždňoch sa všetko zmenilo. Problémom bolo, že som ho hľadal na úplne opačnej strane obrovského trávnatého biotopu, kde ho nebolo počuť. V jeden teplý večer som sa takto vracal neúspešne domov. Pomaly sa stmievalo a ja som sa rozhodol, že si cestou spravím ešte jednu zastávku a na pár minút si ešte vychutnám zvuky večernej lúky. Ihneď po vystúpení z auta som počul ten rachot. Neďaleko odo mňa museli byť minimálne tri samčeky chrapkáča poľného, ktoré chrapkali tak, akoby sa navzájom prekrikovali fanúšikovia dvoch konkurenčných klubov s využitým rapkáčov. Bolo jasné, na ktoré miesto sa najbližšie dni sústredím.
Prvých pár dní tohto obdobia bolo slnečné počasie, a tak som sa počas teplých letných večerov spoznával s týmto tajomným lúčnym druhom. Ide o výrazne teritoriálny druh, a tak vždy keď som sa na lokalite zamaskoval, pustil som mu nahrávku iného samčeka a v momente bol nablízku. Viac som ho samozrejme nedráždil a už som len čakal, kedy sa priblíži a objaví pred mojim objektívom. Pozorovať tohto pomerne malého zástupcu vtáčej ríše, pri hájení jeho teritória, je neskutočný zážitok. Zjaví sa nečakane z jednej strany a majestátne zachrapká intenzívnym hlasom až sa človek zľakne a nechápavo pozoruje, odkiaľ sa hlas takej intenzity berie. Zakrátko ho človek stratí z dohľadu a on sa bleskovo pomedzi dlhé steblá trávy nepozorovane presunie zas na iné miesto. Možno ho nazvať duchom trávnych biotopov. Takto som etológiu chrapkáča spoznával pár príjemných letných večerov. Počas týchto pobytov som zaznamenal minimálne štyroch samčekov, na relatívne malej ploche. Som rád, že v mojom okolí je lokalita, kde sa im ešte stále celkom dobre darí, keďže vďaka výrazne intenzívnej poľnohospodárskej činnosti on a jemu podobné druhy trávnatých biotopov, dosť trpia.
Ako leto postupovalo ďalej, počasie sa dosť pokazilo a prišiel studený a daždivý front. Popravde aj keď je toto počasie dosť nepríjemné, práve v takýchto podmienkach vznikajú tie najzaujímavejšie fotografie. Tak som si počkal na jeden daždivý večer a vybral som sa ešte na jednu z mojich posledných návštev chrapkáčov. Ihneď po príchode na lokalitu ma čakalo sklamanie. Lúka, na ktorej som doposiaľ chrapkáče fotil, bola pokosená. Myslel som, že je koniec a dofotil som. No na moje prekvapenie aj v tomto počasí boli chrapkáče stále aktívne a chrapkali asi 500m ďalej od tohto miesta. Vybral som sa teda za nimi. Parádne som zmokol. Aj keď dážď pomaly strácal na sile, lúka bola neskutočne podmáčaná a steblá trávy nasiaknuté vodou ju poľahky odovzdávali môjmu oblečeniu, ktoré fungovalo ako špongia.
Prichádzam premočený na miesto, kde som pred chvíľou počul chrapkáča. Všade navôkol je asi polmetrová tráva a ja si na tomto mieste moc fotenie veru prestaviť neviem. Nachvíľku sa stíšim a počúvam. Asi 20m odo mňa sa ozýva chrapkáč. Super. Nepočul môj príchod a zrejme o mne nevie. Rýchlo sa rozhliadam po okolí a špekulujem, kde by sa dalo fotiť. Neďaleko som zahliadol koľaj. Zrejme od traktora roľníka, ktorý obhospodaruje blízke polia. Idem tam. Koľaj vytvára krásnu alej, lemovanú fialovými kvietkami. Našiel som nádherné miesto. Ešte tam nejako dostať chrapkáča.
Do aleje kladiem karimatku a už aj tak dosť premočený si líham do dažďom pokrytej lúky. Cez seba a foťák hádžem maskovačku a popri tom počúvam intenzívne kvílenie už aj druhého chrapkáča v okolí. Stíšim sa. Chvíľu počkám a skúsim im aj ja do kontry zachrapkať. Po krátkom čase počujem, ako sa jeden z nich približuje mojim smerom. Pozerám pred seba a jeden z chrapkáčov si to vykračuje zo vzdialenosti asi 30m priamo ku mne. Majestátne sa cez trávnatú alej posúva čoraz bližšie a pravidelne dvíha hlavu a chrapká, aby dal každému najavo, kto je pánom tejto lúky. Rýchlo robím pár záberov a ďalej v tichosti pozorujem ako sa blíži.
Už je asi 10m odo mňa a pokračuje. Neustále pravidelne chrapká. Asi 5m odo mňa sa zastavil. Presne v mieste, kde je fialových kvietkov najviac. Dvíha hlavu a ja presne viem, čo bude nasledovať. Stáčam spúšť a na fotografií zachytávam najkrajší obraz tohto večera. Chrapkajúci chrapkáč v zelenej aleji, z jednej strany obklopený na fialovo rozkvitnutými kvetmi.
Snažím sa takmer nehýbať. Chrapkáč ďalej pokračuje vo svojej ceste. Už je bezprostredne blízko. Tají sa mi dych. Nehýbem sa. Nechcem ho vyplašiť. Už je úplne pri mne. Asi pol metra vedľa môjho ucha dvíha hlavu. Fuuuu, to je rachot. Neskutočne vysoká intenzita jeho hlasu dráždi moje sluchové receptory. Vôbec si ma nevšíma a vo svojej pochôdzke pokračuje ďalej a pravidelne si „vyspevuje“ . Keď je už dosť ďaleko, otáčam sa a pozorujem, ako sa kľudne stráca v diaľke. Je preč, zmizol v neďalekej vysokej tráve, a ja sa tak môžem dvihnúť a nepozorovane opustiť toto miesto. Odchádzam domov s hádam najkrajšou mojou fotkou tohto typu prostredia. Toto fotenie bolo nateraz na tejto lokalite posledným. Blížil sa čas párenia a ja som ich nechcel rušiť pri najdôležitejšej činnosti, nevyhnutnej pre ďalšie zachovanie ich druhu. Každopádne aj do budúcna sa chystám párkrát navštíviť túto lokalitu, opäť so zatajeným dychom sledovať, ako sa im darí a pozorovať hlučné divadlo tohto pre mňa doposiaľ skrytého ekosystému.
Použitá technika:
- Canon 5D Mark III
- Canon EOS R
- Canon EF 300mm F/2.8 IS USM
Celkovo 1,708 zobrazení, z toho dnes 6 !
Nááádhera Michale!! Sem tam ho slýchávám, ale ještě jsem ho nefotil.
Máš nádherné fotky, gratuluji!! Musel to být teda zářitek jako hrom.