S kamarátom nás už dlhšie „svrbeli“ nohy za horami a pozorovaním zvery nad hranicou lesa. Dlho sme teda neváhali a plán bol na svete. Keďže sme sa nevedeli nejako zladiť na rannom odchode, prišiel nápad ísť v obedňajších hodinách, prespať a na druhý deň sa vrátiť. Tak sme zhruba na pravé poludnie vyrazili od auta k nášmu cieľu.Počítali sme že hore môže byť miestami ešte požehnane snehu a to sa aj potvrdilo. Našťastie sa to už dalo obchádzať cez obtopené miesta, no 25 kilový batoh jednoducho bolo cítiť na chrbte tak či tak. Po 4 hodinách sme sa, dostali na hrebeň a naše pohľady hneď začali „behať“ po okolitom teréne. V prvom momente sa nám zdalo okolie bez života, no ďalekohľadom bolo v snehových poliach vidieť stopy. Pokračujeme ďalej hrebeňom ku vrcholu a zrazu pod nami malá črieda kamzíkov.
Pri pohľade cez ďalekohľad sa nám naskytol krásny pohľad na malé kamzíky ako šantia medzi sebou a sem tam si odbehnú sa nakŕmiť ku matke.So snahou o ich nerušenie pokračujeme na miesto kde sme chceli prespať. Po príchode na miesto zisťujeme že kamzíkov je tu viac a sú porozliezané na viacerých miestach. Ani sme si neuvedomili koľko je hodín a že za chvíľu už fotiť nebude možné. Tak ešte cvaknem matku s mladým na skalnom prahu a rozkladáme tábor.
Zaspávame pri pohľade na doliny kde sa už usadila noc. Noc bola kľudná no ráno nás zobudil známy hlas Tetrova holniaka. V tme ho ešte nevidíme len počujeme že nie je ďaleko. Ako sa začína rozvidnievať, naše pohľady pátrajú po tomto našom „budíčku“. Zrazu spoza malého hriebenku, vzdialeného od nás cca. 50 metrov, vybehne kohútik a chvíľu sa nám predvádza. Následne odletí niekde za horizont a už je ticho. Chvíľu ešte ležíme v spacákoch a vychutnávame si to teplo vnútri. Pomaličky vychádza slnko a my už oblečení a pobalení pátrame po včerajších kamzíkoch.Dlho sme pátrať nemuseli keďže sa nachádzali v tej istej dolinke ako deň predtým. Keďže slnko ako vyšlo tak hneď aj zašlo za oblačnosť ktorá sa cez noc celkom nahromadila,fotíme posledné zábery a s obavou pri pohľade na padajúce pásy zrážok ktoré sa k nám približujú sme začali zostup. V sedle nás chytí dážď so snehom no netrvá dlho. Pomaly klesáme do kosodreviny, neskôr do doliny až na úroveň lesa kde nám prebehne cez chodník jeleň. Chvíľu si nás prezerá a následne sa stratí v lese.
Zostup nám dal zabrať asi viac ako výstup hore no k autu sa vraciame síce unavení no psychicky „zresetovaní“ a hlavne spokojní. Táto naša prvá tohtoročná výprava splnila cieľ a už sa teším na ďalšie.
Použitá technika: Nikon D7200 / 150-600mm F/5-6.3
Celkovo 1,476 zobrazení, z toho dnes 4 !
Pekne si to napísal 😉