Dobrodružstvo pri brlohu

Ako každý fotograf, aj ja prechádzam určitým vývojom. Preto je pre mňa každý rok novou výzvou a snažím sa vždy nafotiť niečo nové, spoznať a pozorovať druhy, s ktorými som sa ešte nemal možnosť stretnúť. Osobne sa venujem hlavne foteniu vtáctva a tak oblasť ríše cicavcov bola pre mňa pomerne neprebádaným územím. Pri potulkách prírodou som často vídaval množstvo brlohov, no nikdy som im nevenoval veľký záujem. No práve okolie brlohov sa pre mňa v posledných rokoch stalo miestom najkrajších fotozážitkov.

Vždy na jar, po roztopení snehu moje kroky smerujú do lesov v okolí vodnej nádrže. V tomto čase sú stromy ešte holé, porast je po zime minimálny a tak hľadať noru alebo brloh v tomto čase je najvhodnejšie.  Brlohov možno nájsť mnoho,  no hlavným problémom je, že sa buď nachádzajú na nevhodnom mieste ktoré býva neskôr počas roka spravidla husto zarastené, alebo je skrátka brloh už neaktívny.  A tak, aj keď som poznal brlohov v okolí pomerne dosť, stále som nevedel naraziť na brloh, ktorý by bol z hľadiska fotenia vhodný a zároveň pravidelne obývaný. Všetko sa to zmenilo jedným pomerne dlhým rozhovorom s mojim priateľom, lesníkom.

Spomenul mi jeden brloh, o ktorom som síce vedel, no vzhľadom na to, že sa nachádzal blízko rybárskych stanovíšť, som mu neprikladal veľkú dôležitosť.  Opak bol však pravdou. Počas rozhovoru mi spomínal, že v okolí brlohu je množstvo pobytových znakov a teda, že to vyzerá tak akoby bol brloh aktívny. To síce znelo fajn, ale vzhľadom na rybárov som aj tak predpokladal, že ak tam aj nejaké zviera je, jeho aktivita bude posunutá do neskorých nočných hodín.  Napriek tomu som sa ale rozhodol že si dané miesto pôjdem obzrieť a uvidíme, či mi pobytové znaky neprezradia, o akého nájomníka ide.

Po príchode na miesto ma čakalo prekvapenie. Pri tomto brlohu som dávno nebol a zmena ktorá za ten čas pri brlohu prebehla bola obrovská. Už nešlo o brloh, ale o veľký obytný komplex. Brloží hrad sa rozprestieral na ploche hádam 15x15m a viedlo do neho asi 10 otvorov rozmiestnených na tejto ploche. Miesto bolo fantastické. Porast tam takmer nebol. Bolo to neďaleko priehrady a brloh bol na piesčitom mieste, ktoré rastlinky moc neobľubujú. Skrátka vynikajúce miesto na fotenie, otvorené s množstvom prenikajúceho svetla.  Podľa pobytových znakov bolo jasné, že v brlohu prebýva jazvec. Otvory boli na jar nanovo vyhrabané, okolie otvorov bolo poprehrabované a krásne vyčistené. Skrátka typické jarné upratovanie jazvecov. Na rozdiel od líšok, kde to v okolí brlohov vyzerá ako v chlieve a zvykne tam byť charakteristický zápach. Skrátka toto miesto bolo očarujúce, na vyvýšenom kopčeku na okraji lesa, neďaleko priehrady.

V jeden aprílový večer som sa teda rozhodol, že toto miesto navštívim aj s foťákom. Prišiel som asi hodinu pred západom slnka a hneď po príchode som zistil smer vetra. Samozrejme som si sadol proti vetru aby ma obyvateľ brlohu nezacítil. Usadil som sa pod starým smrekom, prikryl sa maskovacou sieťou, rozložil statív, nastavil foťák a čakal. Moc veľké nádeje som tomu nedával. Bol som tu prvykrát a jazvece aj tak vychádzajú väčšinou až po tme, takže s plynúcimi minútkami moje počiatočné nadšenie chladlo a strácal som nádej. Slnko nedávno zapadlo, začalo sa stmievať a pri objektíve so svetelnosťou 2.8 a čase 1/100 mi postupne vychádzalo ISO 4000. Bol čas pomaly baliť. Len čo som skontroloval nastavenie foťáku zrazu som pri jednom otvore zaznamenal pohyb. Nevedel som, či to bola spadnutá halúzka rozhýbaná vetrom alebo niečo živé.  Zakrátko však z otvoru vykukla sivobiela hlava. Jazvec. Neuveriteľné, to bolo poprvýkrat čo som tohto krásneho tvora videl. Bolo minimum svetla a tak prepínam foťák na video a natočím pár sekúnd, ako sa jazvec pred brlohom škrabká a v momente sa stráca opäť pod zemou. Som očarený, jazveca som ešte nikdy nevidel.

Zakrátko opäť vychádza, tentokrát ale nie sám. Vyšli dva a začali sa čistiť pred brlohom. Svetla už bolo žalostne málo, ale chcem aspoň dokumentačnú foto. Prepínam foťák opäť do režimu fotenia a urobím pár dokumentačných foto jazvečieho páru pri ISO 6400, f2.8 a 1/40 čase. Pri zvuku uzávierky spozorneli a rýchlo sa stratili v brlohu.

Balím veci a roztrasený odchádzam domov. Prvykrát som videl jazveca a k tomu dvoch a navyše mám na karte video, aj fotky, úžasné… Pár krát som to ešte pri tomto brlohu skúšal, ale jazvece sa za svetla viac neukázali. Veľmi dlho som si nad tým lámal hlavu a premýšľal, čo sa mohlo stať. Všetko som však pochopil neskôr.Asi po mesiaci od prvého stretnutia s jazvecmi, som po dlhšom čase opäť na ceste k brlohu. Opäť ich chcem vidieť, a tak na rovnakom  mieste ako naposledy rozkladám statív, maskovanie a skúšam šťastie. Po hodinke čakania zapadá slnko a mňa čoraz viac začínajú otravovať neznesiteľné komáre. Pozerám pred seba a z jedného vchodu do brlohu trčí akási strapatá hlava.

Neverím. Vidím zviera, o ktorom som toho veľa počul a čítal, ale nikdy som ho nevidel. Psík medvedíkovitý. Vystrčená hlava chvíľku vetrí, obzerá sa a mizne späť v brlohu. Od prekvapenia som aj zabudol fotiť a nemo stále pozerám na rovnaké miesto, z ktorého po pár sekundách vychádzajú akési malé, tmavé, chlpaté guľky.  Pozerám cez hľadáčik foťáku a rátam. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť roztomilých šteniatok psíka medvedíkovitého.

Sú ešte takmer holé a tak malinké, že cez maličkú trávu na ne neviem zaostriť. Natáčam aspoň pár sekúnd videa nevšimnúc si, že sa na mňa z rovnakého miesta pozerá opäť tá strapatá hlava. Našťastie som dobre maskovaný a dospelý psík mi moc nevenuje pozornosť a ďalej ticho stráži svoje potomstvo, ktoré sa kotúľa, šantí a naťahuje medzi sebou, priamo pred mojimi očami.

Som vo vytržení. Vidím doposiaľ najúžasnejšiu vec vo svojom živote, v rámci mojich prírodných zážitkov. Svetlo už takmer celkom zmizlo a blíži sa tma. Malé psíky aj so svojou matkou sa opäť tratia v nore a ja môžem bez ich vyrušenia v kľude odísť. Prichádzam domov a dlho do noci premýšľam, čo sa to vlastne udialo…

Po tomto zážitku som sa k brlohu ešte párkrát vrátil, so zatajeným dychom som sledoval ako tieto krásne tvory rastú, ako šantia, klbčia sa a navzájom si doberajú. Tieto stretnutia sa väčšinou odohrávali tesne po západe slnka. Pár minút po západe vždy vybehol dospelý psík, poobzeral sa po okolí, či je čistý vzduch a keď bolo všetko v poriadku, zakrátko vyšli šteňatá a šantili priamo pred mojimi očami. Boli to neskutočné zážitky. Jedného večera sme sa na toto miesto vybrali s mojimi dvoma veľmi dobrými priateľmi, chceli na vlastné oči vidieť tieto fascinujúce a tajomné tvory. Vyrazili sme pomerne skoro, predsa len boli sme traja a keďže som chcel dodržať zásadu maximálneho nerušenia, na miesto sme prišli dve hodiny pred západom slnka. Po príchode sme sa dokonale zamaskovali a čakali. Slnko bolo ešte pomerne vysoko a tak sme ostali maximálne prekvapení, keď asi 10 minút po našom príchode sa z brlohu asi na 5m od nás vygúľalo klbko šteniat a takmer na dosah ruky sa pred nami hrali. Jedno prišlo dokonca takmer na meter predo mňa a zvuk uzávierky mu vôbec nevadil.

Bolo to neskutočné divadlo, za svetla, cez deň a tak blízko, skrátka fantázia.  Všetci traja sme boli v maximálnom vytržení a odniesli sme si mnoho krásnych záberov. Postupom času, ako šteňatá rástli, sa v okolí brlohu objavovali čoraz menej, až sa úplne rozliezli po lese a tie čo prežili si išli svojou vlastnou cestou a hľadali si svoje nové teritórium. Občas som pri brlohu potom ešte zahliadol dospelého psíka, ale s príchodom júna a novej rybárskej sezóny fotenie na tomto mieste nebolo možné. Všade v okolí sa pohybovalo množstvo rybárov, ktorých správanie nepatrí medzi najtichšie, a tak bola aktivita obyvateľov brlohu posunutá do neskorých nočných hodín.

Najzaujímavejšie na tom celom bolo, že psík nevytlačil z miesta jazvece, ale dokázali sa navzájom tolerovať a obývali jeden brloží komplex, čo som si až dovtedy myslel, že je nereálne, keďže podľa dostupných informácií by mal psík a jeho prítomnosť z daného miesta vytlačiť pobytovo a správaním podobné druhy – jazvece a líšky..

Zaujímavé tiež bolo, že vždy, ak sa za svetla objavili psíky, neobjavil sa jazvec a naopak. Zábery z fotopasce mi dokonca odhalili, že občas vychádzali z jedného otvoru aj psíky aj jazvece, psíky skôr a jazvece neskoro v noci.  K tomuto brlohu sa odvtedy vraciam každú jar, ďalší rok mi tento brloh opäť pripravil množstvo neskutočných zážitkov, pre zmenu s jazvecmi, ale to je už celkom iný príbeh …

Druhá časť – Dobrodružstvo pri brlohu II.

Celkovo 2,861 zobrazení, z toho dnes 4 !